Svědectví lékaře z Lombardie
„Nikdy mi nenapadlo, ani v najtemnejšom nočnom more, že niekedy budem vidieť a prežívať to, čo sa sa tu deje v našej nemocnici už tri týždne. Táto hrôza sa veľmi šíri a je čoraz viac nezastaviteľná. Na začiatku ich prišlo len niekoľko, potom po stovkách ... a teraz nie sme lekári, ale triediči ... musíme sa rozhodnúť, kto má žiť a kto má ísť domov zomrieť, hoci títo ľudia poctivo platili Taliansku dane.
Dva týždne dozadu som ja a moji kolegovia boli zarytí ateisti. Toto bolo normálne, veď sme verili vo vedu, tak sme sa to učili. A veda vylučuje Božiu prítomnosť. Vždy som sa vysmieval rodičom, lebo chodili do kostola.
Je tomu deväť dní, čo k nám prišiel 75-ročný pastor s vážnymi dýchacími problémami. Mal Bibliu a z tej čítal zomierajúcim držiac ich za ruku.My sme už boli psychicky aj fyzicky vyčerpaní a bez nádeje a keď sme mali trochu času, sadli sme si a počúvali ho.
Teraz musíme priznať; ako ľudia sme dosiahli svoje limity, viac nemôžeme urobiť! Denne zomiera čoraz viac ľudí. Sme vyčerpaní, dvaja z našich kolegov sú mŕtvi, a ostatní sotva stoja na nohách. Uvedomili sme si, že vedomosti človeka sú konečné a potrebujeme Boha! Začali sme sa modliť vždy, keď sme mali pár minút. Neuveriteľné, ale ako zarytí ateisti, sme prišli k tomu, že sme našli pokoj u Boha! Jeho prosíme, aby nám pomohol vytrvať v ošetrovaní pacientov.
75-ročný pastor včera zomrel. Ako nikdy doteraz - hoci sme za posledné tri týždne mali 120 mŕtvych - sme boli všetci zničení. Pokiaľ bol starý pastor s nami, podarilo sa mu priniesť taký pokoj, aký sme ani nedúfali, že nájdeme. Pastor odišiel k Pánovi a onedlho ho budeme nasledovať. Šesť dní som nebol doma, neviem, kedy som jedol naposledy, a uvedomil som si, aký som bol neužitočný na tejto zemi.
Chcel by som pomáhať ostatným až do môjho posledného dychu. Som šťastný, že som prišiel k Bohu, keď som obklopený utrpením a smrťou svojich blížnych.“
Rozprávanie Juliana Urbana – 38-ročného lekára v Lombardii; zapísal Gianni Giardinelli
